Keď sa stretnem s učiteľmi, vypočujem si často sťažnosti nielen na nízke platy, ale aj celkom konštruktívne návrhy, odkiaľ vziať na ich zvýšenie. Napríklad nerobiť veľké centrálne nákupy, alebo nestavať štadióny. Najbližšie roky čaká Slovensko nepochybne pomerne razantné znižovanie deficitu verejných financií, vysoký hospodársky rast pumpujúci peniaze do štátneho rozpočtu zatiaľ na konci tunela ani nebliká.
Súhlasím s tvrdením, že futbalová reprezentácia hráva na štadiónoch, ktoré svojimi parametrami zaostávajú za tými, na ktorých hrávajú národné tímy krajín s podobnou ekonomickou silou ako Slovensko. Nízkej kvalite štadióna sa u nás čudovali aj Macedónci. Lenže, z čoho zafinancovať nový? Znížiť platy učiteľov? Dať menej na učebnice? Požičať si? Navyše, prečo by mal štát zaplatiť výstavbu futbalového štadióna v jednom meste, jednému klubu? Ako k tomu prídu ostatné mestá a ostatné kluby? Nech sme rozmýšľali akokoľvek, vychádzalo nám iba jedno riešenie: Na Slovensku sa podľa informácií z médií v najbližšom čase futbalové štadióny budú stavať (Slovan, Nitra, Trnava). Z neštátnych zdrojov.
Štát teda môže vyhlásiť súťaž o poskytnutie čo najnižšieho príspevku tomu, kto postaví štadión, alebo zvýši parametre už stavaného, či postaveného štadióna na úroveň zodpovedajúcu potrebám reprezentácie. Teda nezaplatiť stavbu celého štadióna, ale iba prispieť na časť stavby. Na tú ktorá je v záujme štátu. Presne takto sme na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu pripravili materiál na medzirezortné pripomienkové konanie. Vzhľadom na momentálnu hospodársku situáciu nebolo jeho cieľom rozbehnúť výstavbu futbalového štadióna, ale pripraviť systém, ktorý bude možné v budúcnosti použiť na realizáciu športovej infraštruktúry celoštátneho významu. Systém, ktorý je vhodný do ťažkých časov a ktorý odmeňuje pridanú hodnotu pre spoločnosť. Dúfali sme, že nielen daňoví poplatníci, ale aj zainteresovaní odborníci, vyhodnotia ako lepší náš návrh, ktorý umožní hrávať reprezentácii na dôstojnom štadióne za veľmi nízku sumu vygenerovanú v súťaži projektov a lokalít oproti návrhom rátajúcim so štátnou podporou blížiacou sa sto miliónom na projekt vybraný bez súťaže (viď predražený zimný štadión).
Nuž, reakcie svedčili skôr o inom. Od vytýkania, že nechceme prezradiť konečnú cenu (veď ako, keď rátame, že bude výsledkom súťaže), cez podozrievania, že sme prišli s návrhom pre predčasné voľby (ale veď sme ho v rovnakom znení predložili na predbežné pripomienkové konanie ešte pred pádom vlády!) až po reakcie potenciálnych staviteľov nových štadiónov. Tí sa k návrhu postavili chladne, až odmietavo. Nuž ale aký môže mať súkromný investor dôvod odmietnuť štátnu dotáciu do skvalitnenia jeho vlastného projektu? Iba ak ten, že síce deklaruje úmysel stavať za vlastné, ale ráta s tým, že mu vláda pri istej konštelácii uhradí celé náklady a bez súťaže. Prvé kolo diskusie o našom návrhu na spôsob financovania športovej infraštruktúry celoslovenského významu sa skončilo rozpačito. Ešte je však stále veľká šanca, že nakoniec sa efektívnosť presadí aj tu. Tak, aby si národný futbalový štadión zaslúžil niesť meno Jána Popluhára nielen za výkony futbalistov, ktoré na ňom predvedú, ale aj za spôsob, akým bol financovaný.