Ak berie Ficova vláda od ľudí viac peňazí, mala by jasne povedať, čo za to urobí

Autor: Eugen Jurzyca | 26.2.2015 o 20:00 | Karma článku: 10,83 | Prečítané:  2533x

Ak si vláda berie od občanov čoraz viac peňazí a ešte aj rastie verejný dlh, mala by im za to verejná správa poskytnúť lepšiu kvalitu služieb. Aby si ale verejnosť mohla skontrolovať, či za viac peňazí dostáva naozaj aj viac muziky, musela by dostať oveľa viac informácií, než dostáva, a zrozumiteľnejších.

V raste príjmov verejnej správy sme sa stali európskym tigrom. Ich podiel na HDP medzi rokmi 2012 a 2013 nenarástol v žiadnom štáte EÚ viac než na Slovensku. Medzi rokmi 2010 a 2013 rástol rýchlejšie iba v Grécku. Prejavuje sa to napríklad aj v oveľa vyššom kumulatívnom raste vládnej spotreby oproti spotrebe domácností:

Kým v EÚ vzrástol verejný dlh za tri roky po roku 2010 ani nie o desatinu, na Slovensku to bolo o tretinu (na realite nemení nič, že k nárastu došlo nielen v dôsledku krokov súčasnej vlády). V pomere k HDP máme vyšší verejný dlh než väčšina krajín s podobnou históriou: Česko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko. Uplynulý rok hospodárenie verejnej správy dokonca prispelo k nárastu dlhu. Otváranie druhého piliera spolu so zrušením povinnosti vstupu pre mladých ľudí umožnilo vládam minúť o zhruba miliardu eur viac, než keby sporenie pokračovalo ako pomoc Slovensku do budúcna. Tento rok to opäť zrejme budú stovky miliónov. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by bez ďalších konsolidačných krokov náš verejný dlh narástol na neudržateľnú úroveň. Vláda pritom pred voľbami chystá sériu sociálno-marketingových balíčkov a PPP projektov, ktoré verejným financiám ešte priťažia.

Ak sa toto všetko deje, mal by narásť aj tlak na zvyšovanie kvality a efektívnosť verejnej správy. V týchto dňoch zverejnená hodnotiaca správa Európskej komisie konštatuje, že „efektívnosť našej verejnej správy je hlboko pod priemerom EÚ". Náprava predpokladá monitoring jej výsledkov a zverejňovanie.

Situácia však zatiaľ vyzerá inak: Súdy zatiaľ nezverejňujú desaťtisíce rozhodnutí aj napriek zákonu. Informácie o tom, ako nemocnice plnia indikátory kvality sa verejnosti dostávajú len cez obrovské prekážky (pozri skúsenosti INEKO). Štát, rodičia, či žiaci nemajú zatiaľ informácie o tom, koľko zarábajú absolventi stredných škôl, na ktoré sa hlásia, nemajú ani informácie o nezamestnanosti absolventov bakalárskeho či doktorandského štúdia. Nebyť Transparency International, ani si nevšimneme, že v roku 2014 bolo u nás v rámci verejného obstarávania zrušených rekordne veľa tendrov, medziročný nárast bol 60%. Koľko energie a času ich účastníkov sa premrhalo! Neefektívnosť v tomto prípade explodovala priamo v projekte ESO - deklarovanom epicentre výbuchu efektívnosti vo verejnej správe. Vládne zdôvodnenie postaviť novú špičkovú nemocnicu obsahovalo rôzne informácie, ale plán, že sa zlepší zdravotná starostlivosť v konkrétnych merateľných ukazovateľoch, chýbal. O to by predsa malo ísť v prvom rade. Verejne monitorovať by sa dala aj úspešnosť úradov práce pri znižovaní počtu nezamestnaných, ktorých majú na starosti, efektívnosť exekútorov, či prokuratúry. Zrozumiteľné informácie o intenzite cestnej dopravy by pomohli verejnosti posúdiť, či staviame diaľnice naozaj tam, kde je to najdôležitejšie. Ak za ostatných päť rokov u nás „pribúda farmárov, ktorí síce poberajú dotácie na hektár, no ich produkcia je minimálna“, pretože dotácie sú „odtrhnuté od produkcie“, tak zrejme poriadne nemonitorujeme efektívnosť výdavkov verejných financií ani v pôdohospodárstve.

Verejný dlh je bez reforiem neudržateľný. Slovensko má tri možnosti ako postupovať (a samozrejme aj ich kombinácie). Vláda môže naďalej zvyšovať príjmy, čo bude mať negatívny dopad na hospodársky rast. (Investície, ako predpoklad budúcich rastov, v našej ekonomike od roku 2011 klesajú.) Vláda tiež môže plošne šetriť výdavky s rizikom negatívneho dopadu tam, kde to zníži kvalitu života väčšiny ľudí. Napríklad u platov sestričiek, učiteľov, u starobných dôchodkov. Treťou možnosťou je zvyšovať efektívnosť využívania prostriedkov, ktoré má k dispozícii, a to nie je možné bez merania výsledkov. A bez toho, aby tieto informácie boli poskytnuté aj občanom, ktorých sa týkajú. Jednak, aby si mohli lepšie vyberať nemocnicu či školu a jednak, aby mohli vytvoriť správny tlak na vládu. Demokracia, v ktorej nemajú občania prístup k dôležitým informáciám, v kombinácii s lídrom so sklonmi k populizmu, je veľkým rizikom do budúcna.

Eugen Jurzyca

Blog môžete podporiť na Vybrali.sme.sk.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?