Pokračujúce zarezávanie rovnej dane malo a má za cieľ urobiť zo Slovenska sociálnejšie orientovanú krajinu. S malými materiálnymi rozdielmi medzi ľuďmi a s väčšími štátnymi výdavkami na verejné statky ako zdravie, spravodlivosť či vzdelanie. S naďalej rekordným hospodárskym rastom – aby bolo čo rozdeľovať. Bez zadlžovania.
Lenže. V rebríčku krajín EÚ z hľadiska hospodárskeho rastu sa prepadávame, medziročne nám narástol deficit verejných financií. Bez jednorazových opatrení (ako napríklad otváranie druhého piliera) by sme mali verejný dlh nie oficiálnych 53 %, ale 57 %. Ale aj podľa oficiálnych čísel narástol verejný dlh tak, že kým v roku 2011 pripadalo z neho na jednu štvorčlennú rodinu 22 560 eur, v roku 2014 to už bolo 29 732 eur[1]. No a krivá (nerovná) daň viac peňazí do rozpočtu nepriniesla.
Dalo sa to predpokladať, dalo sa o tom diskutovať, ale nezávislá analýza chýbala. Teraz s ňou prišla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Z jej štúdie vyplýva, že „doteraz realizované odklony od rovnej dane nie sú spojené s významnými zvýšenými príjmami do rozpočtu, ani s rastom zamestnanosti, ani so znížením nerovnosti“.
Navyše, dokonca ešte aj významnejšie zarezávanie rovnej dane by znamenalo len minimálne dopady na uvedené oblasti. Ale, podľa RRZ, „s významným negatívnym dopadom na hospodársky rast“.
Hlavným efektom zarezávania rovnej dane je teda pomalší rast ekonomiky. Nie zvyšovanie solidarity, zamestnanosti čí rozpočtových príjmov.
Polemika o nižšej rovnej dani nie je teda o tom, či si máme radšej nerovnomerne deliť väčší koláč, alebo rovnomerne menší. Je o tom, či si máme deliť väčší koláč alebo menší. S tým, že ten menší je zabalený vo Ficových marketingových „sociálnych“ balíčkoch.
Znovuzavedenie rovnej dane bez výnimiek postupne na 15 % je pritom rozpočtovo únosné (zdôvodnenia sú tu a tu).
Robert Fico sa so svojou druhou vládou pustil z politicko-marketingových dôvodov na plavbu proti vetru, proti skúsenostiam s reformami slovenskej ekonomiky. Spoliehal sa na množstvo neudržateľných, jednorazových opatrení, ktorých vplyv skoro vyšumí. Ale treba uznať, že priniesol aj niektoré dlhodobé opatrenia. Napríklad vlajkovú loď jeho verejných financií, zlepšenie výberu DPH. Tá mu dlho pomáhala úspešne kompenzovať demontáž reforiem a iné neúspešné kroky.
Ukazuje sa však, že efektívnosť výberu DPH nedosiahla úroveň spred prvej Ficovej vlády a navyše sa zrejme prestáva zlepšovať. Zdá sa, že Ficovej vlajkovej lodi sa trhá kosatka. Plachta, ktorá je potrebná na plavbu proti vetru.
Eugen Jurzyca
Blog môžete podporiť na Vybrali.sme.sk
.
[1] V roku 2012 striedala Ficova vláda Radičovej vládu
