Veto

Autor: Eugen Jurzyca | 4.12.2020 o 11:58 | Karma článku: 3,21 | Prečítané:  776x

Poľsko a Maďarsko sa rozhodli vetovať návrh sedemročného rozpočtu EÚ (VFR) skombinovaného s Plánom obnovy a odolnosti. Teda 1.8 bilióna eur na roky 2021 až 2027. 

Veto by samozrejme neznamenalo, že sa tieto peniaze spláchnu do Dunaja, len by sa nerozdelili v množstve a štruktúre, ktorá má v EÚ masívnu väčšinovú podporu. Maďarsko a Poľsko tak reagovali na hrozbu, že vzhľadom na poruchy vo fungovaní práva v ich štátoch, môžu dostať trest v podobe menšieho balíka zdrojov z eurofondov.

Nech sa páči, zopár „dlhodobistických“ argumentov a myšlienok, ktoré, podľa mňa, nezazneli v doterajšej diskusii vôbec alebo nie dostatočne.

Nič nové pod slnkom

V diskusiách sa relatívne často stretávame s návrhmi na zrušenie možnosti veta v podobných prípadoch. Veto ale prežíva tisícročia. Po príklady vetovania krokov štátu netreba chodiť dva a pol tisíca rokov dozadu do senátu starovekého Ríma.

Čo sa viacročného rozpočtu EÚ týka, v roku 1991 veto bez varovania vytiahol španielsky premiér Felipe González na samite v Maastrichte, keď súhlas so spoločnou európskou menou podmieňoval väčším balíkom europeňazí pre Španielsko; potom francúzsky prezident Jacques Chirac na samite v Nice, keď sa snažil zvýšiť rozhodovaciu váhu Francúzska. Veto v roku 2011 využil aj britský premiér David Cameron, keď nesúhlasil so zmenami, ktoré mali posilniť eurozónu. A Luxembursko aj vďaka hrozbe vetom až do roku 2014 vzdorovalo tlaku na zrušenie tajných bankových účtov.

Veto VFR 2021-2027 ešte vo februári spomínal aj europarlament v prípade, že Rada eurorozpočet dostatočne nenavýši. V EP je nová generácia politikov (dosť veľká časť EP sa minuloročných voľbách obmenila), ktorým sa nepáči, že nimi Rada buď pohŕda, alebo ich súhlas považuje za formalitu. Už vtedy sa spomínalo rozpočtové provizórium ako možnosť, aby si EP presadil svoje požiadavky.

Ani rozhodovanie v EÚ na poslednú chvíľu nie je unikátny vynález rokovaní o rozpočte. Napríklad obchodná dohoda Európskej únie so Spojeným kráľovstvom má platiť od 1.1.2021, pritom ešte stále nevieme, či sa uzavrie alebo nie.

Zrušenie možnosti veta neznamená automaticky efektívnejšie či jednoduchšie rozhodovanie. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) napríklad nemôže vetovať zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb. Silu však má takú, že v minulosti minister financií viackrát verejne argumentoval nemožnosťou zníženia zdanenia práce práve záujmami a silou ZMOSu.

Zrušenie možnosti veta by len prenieslo rokovania, naťahovanie času a napätia z povrchu dovnútra politiky.

Právny štát

Zlatým pokladom členských štátov EÚ je sloboda pohybu tovarov, služieb, ľudí a kapitálu. Stratíme ho, ak dopustíme deštrukciu právneho štátu hocikde v EÚ. Znamená to napríklad, že protiprávne a nezákonné rozhodnutia verejných orgánov sú neprípustné nielen u nás, ale aj vo zvyšku Únie. To isté platí pre absenciu účinnej súdnej ochrany či pre absenciu stíhania finančných podvodov a korupcie. Samozrejme, že nápravné pravidlá je ťažké zaviesť do praxe, ale niet inej cesty, len robiť to poctivo, porovnávať kvalitu právneho štátu u všetkých členov Únie rovnakým metrom, najlepšie tvrdými dátami a nemiešať do hodnotenia kultúrno-etické otázky.

Za právny štát na celom území EÚ treba bojovať. Jeho nedostatok znamená pre spoločný trh v Európe to, čo preň kedysi znamenali zbojníci.

Postihy

Ekonomické sankcie majú význam. Rozumiem protiargumentu, že oberajú ekonomiku o zdroje. Ale to takmer všetky sankcie. Keby nebolo treba väzníc a pokutujúcich policajtov, ušetrili by sme. Ale zatiaľ ich treba je. Spomeňme si, že EÚ de facto uplatnila ekonomické sankcie aj proti Slovensku, keď prijatie do Únie podmienila splnením množstva podmienok. Nebyť toho, dnes by sme sa zrejme trápili spolu s Ukrajinou na oveľa dlhšej ceste, než sme museli absolvovať my. Je ale rozdiel, či sa ekonomické sankcie uplatňujú na štáty zvonku, alebo na vlastné členské štáty. Vo vzťahu k tretím krajinám EÚ nemá k sankciám adekvátnu alternatívu ako reakciu na porušovanie práva, napríklad zo strany Putina či Lukašenka, pretože má na nich obmedzený dosah. V rámci Únie má ale význam vymáhať fungovanie právneho štátu právnymi cestami. Podobne, ako v rámci Slovenska by sme pri korupcii starostu obce nepostihli obec znížením jej príjmu z podielových daní. Jednoducho preto, lebo máme efektívnejšie páky – políciu, prokuratúru, súdy... Tiež by sme takejto obci nevzali dotácie na školy, lekárov či opravu ciest. Teda na verejné statky, ktorých dobré fungovanie je v záujme celej spoločnosti. Finančné postihy prichádzajú na rad u obcí skôr výnimočne a nie na základe politických rozhodnutí (ale napríklad pri prekročení presne stanoveného limitu maximálneho dlhu).

Keďže v EÚ právne páky nie sú rovnako funkčné ako v členských štátoch (napríklad prokuratúra sa ešte len formuje), je politické rozhodnutie o ekonomických sankciách racionálne o čosi viac, ale taktiež by malo prísť až po využití všetkých právnych možností.

Na základe napísaného mi to vychádza tak, že držím palce Angele Merkelovej, ktorá momentálne predsedá Rade EÚ, aby sa dohodla s Poľskom a Maďarskom ideálne tak, že sa únijný rozpočet odblokuje, tak, že sa v EÚ zníži sila oligarchie, budú sa rešpektovať rozhodnutia Súdneho dvora vo všetkých členských štátoch a tak, aby pri hodnotení kvality právneho štátu neboli pochybnosti o kvalite hodnotenia. Tak, že ak bude na začiatku budúceho roka nevyhnutné rozpočtové provizórium, nebude trvať dlho.

V takýchto rokovaniach má nemecké predsedníctvo v EÚ málo lepších konkurentov.

Eugen Jurzyca

Poslanec Európskeho parlamentu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?